Hor sa na Euro: Štyri podceňované tímy, ktoré sa oplatí sledovať

Kvalifikačné boje na Euro 2016 sú presne v polovici, a už teraz je prakticky isté, že okrem obvyklého okruhu favoritov sa na podujatí predstaví aj niekoľko tímov “druhého” či “tretieho” sledu. Vybrali sme štvoricu kandidátov, na ktoré nie je od veci sa podrobnejšie zamerať ..

Ide o výbery, ktorým výrazne pomohlo rozšírenie kontinentálneho turnaja z doterajších 16 účastníkov na 24; novo sa teda na Eure predstaví takmer polovica všetkých európskych výberov, čo otvorilo kvalifikačné dvierka i reprezentáciu, ktorá inak často končievali tesne pod čiarou. Tieto tímy majú v Európe pomerne silné meno, odolný historické výsledky, kvalitné káder, a so zmenou turnajového formátu sa tak razom stali spolufavoritov na novo uvoľnených 8 pozícií.Príklady zahŕňajú napríklad Poľsko, Rumunsko alebo Švédsko.


Tradičné veľmoci ako Španielsko, Nemecko či Taliansko naopak potkýnajú o niečo častejšie ako obvykle, čo je však možné pripísať tomu, že si to skrátka môžu dovoliť – ich tímy sú predsa len príliš silné na to, aby sa o postup museli reálne obávať, a stačí -Li v skupine skončiť na druhom mieste, nemusí byť motivácia štedro platených hviezd vždy stopercentný.

Potom je tu ale ešte tretia skupina tímov, od ktorých sa aj napriek rozšíreniu šampionáte čakalo maximálne barážovej umiestnenie, no ich výsledky v prvej polovici kvalifikácia dovoľujú dúfať v priamy postup a barážovou priečku mení z “príjemného bonusu” na realistický cieľ.Tímy ako ..



 obrázok

RAKÚSKO: Bleskové úvody a ofenzívnej filozofia

Rakúšania hrali vo vývoji európskeho futbalu absolútne zásadnú úlohu: na začiatku 20. storočia bola Viedeň (spolu s Prahou a Budapešťou) centrom takzvané dunajskej školy, v ktorej prostredí bol prakticky vynájdený koncept ofenzívneho tvorca hry. Do tej doby mal futbalový útočník za úlohu fungovať čisto ako gólové “kladivo”, nástup legendárneho “Mozarta” Matthiasa Šindelář a hviezdneho rakúskeho tímu z 30. rokov však začal dlhý proces, ktorý následne cez osobu kouča Ernsta Happela vykryštalizoval v Holandsku do podoby totálneho futbalu .Historický vplyv Rakúšanov na futbalové dejiny je preto omnoho významnejší, než by napovedal pohľad na zoznam získaných trofejí.

Na Euro sa reprezentanti našich južných susedov dostali iba raz, v roku 2008 ako usporiadatelia; vtedy skončili už v základnej skupine, podarilo sa im ale prekvapiť atraktívnym kombinačným futbalom, a nová generácia (postavená okolo semifinalistov MS do 20 rokov z roku 2007) už túto filozofiu plne prevzala za svoju.Rakúšania teda opäť vyznávajú rovnaké hodnoty ako pred takmer sto rokmi: že futbal má byť v prvom rade zábava, a že kľúčom k úspešnému útoku je nesebecká spolupráca medzi forwardy. Švajčiarsky kouč Marcel Koller spolieha na rozostavenie 4-2-3-1 s Davidom Alaba (čoby najväčšou hviezdou tímu) uprostred zálohy; jeho pozícia je tak dôležitým “štartovacím bodom” celé pohyblivé ofenzívnej fázy, v ktorej sa inak stretávajú borci ako Martin Harnik, Zlatko Junuzovic a Marko Arnautovic. Na hrote je jednotkou takmer dvojmetrový Habán Marc Janko, náhradníka mu robí Rubin Okotie.Pohľad na základnú zostavu napovedá, že tento tím spája s rokmi minulými ešte jedna vec – mohutné spoliehanie na prisťahovalecké potomkov (u reprezentácie, ktorej históriu písali borci ako Sindelar, Pepi Bican alebo Josef Uridil, sa napokon ani nie je čomu diviť).

Jankova hra chrbtom k bráne dotvára celkový profil rakúskeho útoku, ktorý si v tomto zložení dokáže perfektne vyhovieť – všetkých šesť vymenovaných borcov (Alaba, Harnik, Junuzovic, Arnautovic, Janko a Okotie) už má v kvalifikácii na konte minimálne jeden ” kanadský bod “, teda gól či asistenciu. Pri poslednej výhre 5: 0 na pôde susedného Lichtenštajnska mali Junuzovic, Arnautovic a Janko štatistiku 1 + 1, Harnik s Alaba potom dodali zostávajúce dva zásahy.Rakúsky tím je tak efektívne rozdelený na dve polovice – s výnimkou kapitána a ľavého beka Fuchsa už nikto z defenzívnej pätice do bránkových štatistík neprehovoril. (Jej vysvedčením budiž iba dva inkasované góly a tri čistá konta.)

Koller navyše evidentne neveria na nejaké vyčkávania a trpezlivou bitku o strategický stred poľa; jeho zverenci majú v tejto kvalifikácii vo zvyku zahryznúť sa do súpera hneď po výkope, a táto taktika im zatiaľ prináša úspechy. Iba pri domácej výhre s Ruskom (1: 0) otváral Okotie skóre až po zmene strán, inak Rakúšania prvýkrát zavesili postupne v siedmej, dvanástej, dvadsiate štvrté a štrnáste minúte (z toho dvakrát z penalty, a to ešte tradičné exekútor Alaba proti Lichtenštajnsku ďalšie desiatku zahodil).Bolo by nesmierne zaujímavé sledovať, či by tento prístup – teda “zničiť” súpera už v prvej polhodine – niesol ovocie aj v kvalitnejšej konkurencii na Eure.

Šanca na postup: 75%

Tabuľka

Kvalifikačné boje na Euro 2016 sú presne v polovici, a už teraz je prakticky isté, že okrem obvyklého okruhu favoritov sa na podujatí predstaví aj niekoľko tímov “druhého” či “tretieho” sledu.Vybrali sme štvoricu kandidátov, na ktoré nie je od veci sa podrobnejšie zamerať ..

Ide o výbery, ktorým výrazne pomohlo rozšírenie kontinentálneho turnaja z doterajších 16 účastníkov na 24; novo sa teda na Eure predstaví takmer polovica všetkých európskych výberov, čo otvorilo kvalifikačné dvierka i reprezentáciu, ktorá inak často končievali tesne pod čiarou. Tieto tímy majú v Európe pomerne silné meno, odolný historické výsledky, kvalitné káder, a so zmenou turnajového formátu sa tak razom stali spolufavoritov na novo uvoľnených 8 pozícií. Príklady zahŕňajú napríklad Poľsko, Rumunsko alebo Švédsko.Tradičné veľmoci ako Španielsko, Nemecko či Taliansko naopak potkýnajú o niečo častejšie ako obvykle, čo je však možné pripísať tomu, že si to skrátka môžu dovoliť – ich tímy sú predsa len príliš silné na to, aby sa o postup museli reálne obávať, a stačí -Li v skupine skončiť na druhom mieste, nemusí byť motivácia štedro platených hviezd vždy stopercentný.

Potom je tu ale ešte tretia skupina tímov, od ktorých sa aj napriek rozšíreniu šampionáte čakalo maximálne barážovej umiestnenie, no ich výsledky v prvej polovici kvalifikácia dovoľujú dúfať v priamy postup a barážovou priečku mení z “príjemného bonusu” na realistický cieľ.Tímy ako ..



 obrázok

RAKÚSKO: Bleskové úvody a ofenzívnej filozofia

Rakúšania hrali vo vývoji európskeho futbalu absolútne zásadnú úlohu: na začiatku 20. storočia bola Viedeň (spolu s Prahou a Budapešťou) centrom takzvané dunajskej školy, v ktorej prostredí bol prakticky vynájdený koncept ofenzívneho tvorca hry. Do tej doby mal futbalový útočník za úlohu fungovať čisto ako gólové “kladivo”, nástup legendárneho “Mozarta” Matthiasa Šindelář a hviezdneho rakúskeho tímu z 30. rokov však začal dlhý proces, ktorý následne cez osobu kouča Ernsta Happela vykryštalizoval v Holandsku do podoby totálneho futbalu .Historický vplyv Rakúšanov na futbalové dejiny je preto omnoho významnejší, než by napovedal pohľad na zoznam získaných trofejí.

Na Euro sa reprezentanti našich južných susedov dostali iba raz, v roku 2008 ako usporiadatelia; vtedy skončili už v základnej skupine, podarilo sa im ale prekvapiť atraktívnym kombinačným futbalom, a nová generácia (postavená okolo semifinalistov MS do 20 rokov z roku 2007) už túto filozofiu plne prevzala za svoju.Rakúšania teda opäť vyznávajú rovnaké hodnoty ako pred takmer sto rokmi: že futbal má byť v prvom rade zábava, a že kľúčom k úspešnému útoku je nesebecká spolupráca medzi forwardy. Švajčiarsky kouč Marcel Koller spolieha na rozostavenie 4-2-3-1 s Davidom Alaba (čoby najväčšou hviezdou tímu) uprostred zálohy; jeho pozícia je tak dôležitým “štartovacím bodom” celé pohyblivé ofenzívnej fázy, v ktorej sa inak stretávajú borci ako Martin Harnik, Zlatko Junuzovic a Marko Arnautovic. Na hrote je jednotkou takmer dvojmetrový Habán Marc Janko, náhradníka mu robí Rubin Okotie.Pohľad na základnú zostavu napovedá, že tento tím spája s rokmi minulými ešte jedna vec – mohutné spoliehanie na prisťahovalecké potomkov (u reprezentácie, ktorej históriu písali borci ako Sindelar, Pepi Bican alebo Josef Uridil, sa napokon ani nie je čomu diviť).

Jankova hra chrbtom k bráne dotvára celkový profil rakúskeho útoku, ktorý si v tomto zložení dokáže perfektne vyhovieť – všetkých šesť vymenovaných borcov (Alaba, Harnik, Junuzovic, Arnautovic, Janko a Okotie) už má v kvalifikácii na konte minimálne jeden ” kanadský bod “, teda gól či asistenciu. Pri poslednej výhre 5: 0 na pôde susedného Lichtenštajnska mali Junuzovic, Arnautovic a Janko štatistiku 1 + 1, Harnik s Alaba potom dodali zostávajúce dva zásahy.Rakúsky tím je tak efektívne rozdelený na dve polovice – s výnimkou kapitána a ľavého beka Fuchsa už nikto z defenzívnej pätice do bránkových štatistík neprehovoril. (Jej vysvedčením budiž iba dva inkasované góly a tri čistá konta.)

Koller navyše evidentne neveria na nejaké vyčkávania a trpezlivou bitku o strategický stred poľa; jeho zverenci majú v tejto kvalifikácii vo zvyku zahryznúť sa do súpera hneď po výkope, a táto taktika im zatiaľ prináša úspechy. Iba pri domácej výhre s Ruskom (1: 0) otváral Okotie skóre až po zmene strán, inak Rakúšania prvýkrát zavesili postupne v siedmej, dvanástej, dvadsiate štvrté a štrnáste minúte (z toho dvakrát z penalty, a to ešte tradičné exekútor Alaba proti Lichtenštajnsku ďalšie desiatku zahodil).Bolo by nesmierne zaujímavé sledovať, či by tento prístup – teda “zničiť” súpera už v prvej polhodine – niesol ovocie aj v kvalitnejšej konkurencii na Eure.

Šanca na postup: 75%

Tabuľka

Kvalifikačné boje na Euro 2016 sú presne v polovici, a už teraz je prakticky isté, že okrem obvyklého okruhu favoritov sa na podujatí predstaví aj niekoľko tímov “druhého” či “tretieho” sledu.Vybrali sme štvoricu kandidátov, na ktoré nie je od veci sa podrobnejšie zamerať ..

Ide o výbery, ktorým výrazne pomohlo rozšírenie kontinentálneho turnaja z doterajších 16 účastníkov na 24; novo sa teda na Eure predstaví takmer polovica všetkých európskych výberov, čo otvorilo kvalifikačné dvierka i reprezentáciu, ktorá inak často končievali tesne pod čiarou. Tieto tímy majú v Európe pomerne silné meno, odolný historické výsledky, kvalitné káder, a so zmenou turnajového formátu sa tak razom stali spolufavoritov na novo uvoľnených 8 pozícií. Príklady zahŕňajú napríklad Poľsko, Rumunsko alebo Švédsko.Tradičné veľmoci ako Španielsko, Nemecko či Taliansko naopak potkýnajú o niečo častejšie ako obvykle, čo je však možné pripísať tomu, že si to skrátka môžu dovoliť – ich tímy sú predsa len príliš silné na to, aby sa o postup museli reálne obávať, a stačí -Li v skupine skončiť na druhom mieste, nemusí byť motivácia štedro platených hviezd vždy stopercentný.

Potom je tu ale ešte tretia skupina tímov, od ktorých sa aj napriek rozšíreniu šampionáte čakalo maximálne barážovej umiestnenie, no ich výsledky v prvej polovici kvalifikácia dovoľujú dúfať v priamy postup a barážovou priečku mení z “príjemného bonusu” na realistický cieľ.Tímy ako ..



 obrázok

RAKÚSKO: Bleskové úvody a ofenzívnej filozofia

Rakúšania hrali vo vývoji európskeho futbalu absolútne zásadnú úlohu: na začiatku 20. storočia bola Viedeň (spolu s Prahou a Budapešťou) centrom takzvané dunajskej školy, v ktorej prostredí bol prakticky vynájdený koncept ofenzívneho tvorca hry. Do tej doby mal futbalový útočník za úlohu fungovať čisto ako gólové “kladivo”, nástup legendárneho “Mozarta” Matthiasa Šindelář a hviezdneho rakúskeho tímu z 30. rokov však začal dlhý proces, ktorý následne cez osobu kouča Ernsta Happela vykryštalizoval v Holandsku do podoby totálneho futbalu .Historický vplyv Rakúšanov na futbalové dejiny je preto omnoho významnejší, než by napovedal pohľad na zoznam získaných trofejí.

Na Euro sa reprezentanti našich južných susedov dostali iba raz, v roku 2008 ako usporiadatelia; vtedy skončili už v základnej skupine, podarilo sa im ale prekvapiť atraktívnym kombinačným futbalom, a nová generácia (postavená okolo semifinalistov MS do 20 rokov z roku 2007) už túto filozofiu plne prevzala za svoju.Rakúšania teda opäť vyznávajú rovnaké hodnoty ako pred takmer sto rokmi: že futbal má byť v prvom rade zábava, a že kľúčom k úspešnému útoku je nesebecká spolupráca medzi forwardy. Švajčiarsky kouč Marcel Koller spolieha na rozostavenie 4-2-3-1 s Davidom Alaba (čoby najväčšou hviezdou tímu) uprostred zálohy; jeho pozícia je tak dôležitým “štartovacím bodom” celé pohyblivé ofenzívnej fázy, v ktorej sa inak stretávajú borci ako Martin Harnik, Zlatko Junuzovic a Marko Arnautovic. Na hrote je jednotkou takmer dvojmetrový Habán Marc Janko, náhradníka mu robí Rubin Okotie.Pohľad na základnú zostavu napovedá, že tento tím spája s rokmi minulými ešte jedna vec – mohutné spoliehanie na prisťahovalecké potomkov (u reprezentácie, ktorej históriu písali borci ako Sindelar, Pepi Bican alebo Josef Uridil, sa napokon ani nie je čomu diviť).

Jankova hra chrbtom k bráne dotvára celkový profil rakúskeho útoku, ktorý si v tomto zložení dokáže perfektne vyhovieť – všetkých šesť vymenovaných borcov (Alaba, Harnik, Junuzovic, Arnautovic, Janko a Okotie) už má v kvalifikácii na konte minimálne jeden ” kanadský bod “, teda gól či asistenciu. Pri poslednej výhre 5: 0 na pôde susedného Lichtenštajnska mali Junuzovic, Arnautovic a Janko štatistiku 1 + 1, Harnik s Alaba potom dodali zostávajúce dva zásahy.Rakúsky tím je tak efektívne rozdelený na dve polovice – s výnimkou kapitána a ľavého beka Fuchsa už nikto z defenzívnej pätice do bránkových štatistík neprehovoril. (Jej vysvedčením budiž iba dva inkasované góly a tri čistá konta.)

Koller navyše evidentne neveria na nejaké vyčkávania a trpezlivou bitku o strategický stred poľa; jeho zverenci majú v tejto kvalifikácii vo zvyku zahryznúť sa do súpera hneď po výkope, a táto taktika im zatiaľ prináša úspechy. Iba pri domácej výhre s Ruskom (1: 0) otváral Okotie skóre až po zmene strán, inak Rakúšania prvýkrát zavesili postupne v siedmej, dvanástej, dvadsiate štvrté a štrnáste minúte (z toho dvakrát z penalty, a to ešte tradičné exekútor Alaba proti Lichtenštajnsku ďalšie desiatku zahodil).Bolo by nesmierne zaujímavé sledovať, či by tento prístup – teda “zničiť” súpera už v prvej polhodine – niesol ovocie aj v kvalitnejšej konkurencii na Eure.

Šanca na postup: 75%

Tabuľka

Kvalifikačné boje na Euro 2016 sú presne v polovici, a už teraz je prakticky isté, že okrem obvyklého okruhu favoritov sa na podujatí predstaví aj niekoľko tímov “druhého” či “tretieho” sledu.Vybrali sme štvoricu kandidátov, na ktoré nie je od veci sa podrobnejšie zamerať ..

Ide o výbery, ktorým výrazne pomohlo rozšírenie kontinentálneho turnaja z doterajších 16 účastníkov na 24; novo sa teda na Eure predstaví takmer polovica všetkých európskych výberov, čo otvorilo kvalifikačné dvierka i reprezentáciu, ktorá inak často končievali tesne pod čiarou. Tieto tímy majú v Európe pomerne silné meno, odolný historické výsledky, kvalitné káder, a so zmenou turnajového formátu sa tak razom stali spolufavoritov na novo uvoľnených 8 pozícií. Príklady zahŕňajú napríklad Poľsko, Rumunsko alebo Švédsko.Tradičné veľmoci ako Španielsko, Nemecko či Taliansko naopak potkýnajú o niečo častejšie ako obvykle, čo je však možné pripísať tomu, že si to skrátka môžu dovoliť – ich tímy sú predsa len príliš silné na to, aby sa o postup museli reálne obávať, a stačí -Li v skupine skončiť na druhom mieste, nemusí byť motivácia štedro platených hviezd vždy stopercentný.

Potom je tu ale ešte tretia skupina tímov, od ktorých sa aj napriek rozšíreniu šampionáte čakalo maximálne barážovej umiestnenie, no ich výsledky v prvej polovici kvalifikácia dovoľujú dúfať v priamy postup a barážovou priečku mení z “príjemného bonusu” na realistický cieľ.Tímy ako ..



 obrázok

RAKÚSKO: Bleskové úvody a ofenzívnej filozofia

Rakúšania hrali vo vývoji európskeho futbalu absolútne zásadnú úlohu: na začiatku 20. storočia bola Viedeň (spolu s Prahou a Budapešťou) centrom takzvané dunajskej školy, v ktorej prostredí bol prakticky vynájdený koncept ofenzívneho tvorca hry. Do tej doby mal futbalový útočník za úlohu fungovať čisto ako gólové “kladivo”, nástup legendárneho “Mozarta” Matthiasa Šindelář a hviezdneho rakúskeho tímu z 30. rokov však začal dlhý proces, ktorý následne cez osobu kouča Ernsta Happela vykryštalizoval v Holandsku do podoby totálneho futbalu .Historický vplyv Rakúšanov na futbalové dejiny je preto omnoho významnejší, než by napovedal pohľad na zoznam získaných trofejí.

Na Euro sa reprezentanti našich južných susedov dostali iba raz, v roku 2008 ako usporiadatelia; vtedy skončili už v základnej skupine, podarilo sa im ale prekvapiť atraktívnym kombinačným futbalom, a nová generácia (postavená okolo semifinalistov MS do 20 rokov z roku 2007) už túto filozofiu plne prevzala za svoju.Rakúšania teda opäť vyznávajú rovnaké hodnoty ako pred takmer sto rokmi: že futbal má byť v prvom rade zábava, a že kľúčom k úspešnému útoku je nesebecká spolupráca medzi forwardy. Švajčiarsky kouč Marcel Koller spolieha na rozostavenie 4-2-3-1 s Davidom Alaba (čoby najväčšou hviezdou tímu) uprostred zálohy; jeho pozícia je tak dôležitým “štartovacím bodom” celé pohyblivé ofenzívnej fázy, v ktorej sa inak stretávajú borci ako Martin Harnik, Zlatko Junuzovic a Marko Arnautovic. Na hrote je jednotkou takmer dvojmetrový Habán Marc Janko, náhradníka mu robí Rubin Okotie.Pohľad na základnú zostavu napovedá, že tento tím spája s rokmi minulými ešte jedna vec – mohutné spoliehanie na prisťahovalecké potomkov (u reprezentácie, ktorej históriu písali borci ako Sindelar, Pepi Bican alebo Josef Uridil, sa napokon ani nie je čomu diviť).

Jankova hra chrbtom k bráne dotvára celkový profil rakúskeho útoku, ktorý si v tomto zložení dokáže perfektne vyhovieť – všetkých šesť vymenovaných borcov (Alaba, Harnik, Junuzovic, Arnautovic, Janko a Okotie) už má v kvalifikácii na konte minimálne jeden ” kanadský bod “, teda gól či asistenciu. Pri poslednej výhre 5: 0 na pôde susedného Lichtenštajnska mali Junuzovic, Arnautovic a Janko štatistiku 1 + 1, Harnik s Alaba potom dodali zostávajúce dva zásahy.Rakúsky tím je tak efektívne rozdelený na dve polovice – s výnimkou kapitána a ľavého beka Fuchsa už nikto z defenzívnej pätice do bránkových štatistík neprehovoril. (Jej vysvedčením budiž iba dva inkasované góly a tri čistá konta.)

Koller navyše evidentne neveria na nejaké vyčkávania a trpezlivou bitku o strategický stred poľa; jeho zverenci majú v tejto kvalifikácii vo zvyku zahryznúť sa do súpera hneď po výkope, a táto taktika im zatiaľ prináša úspechy. Iba pri domácej výhre s Ruskom (1: 0) otváral Okotie skóre až po zmene strán, inak Rakúšania prvýkrát zavesili postupne v siedmej, dvanástej, dvadsiate štvrté a štrnáste minúte (z toho dvakrát z penalty, a to ešte tradičné exekútor Alaba proti Lichtenštajnsku ďalšie desiatku zahodil).Bolo by nesmierne zaujímavé sledovať, či by tento prístup – teda “zničiť” súpera už v prvej polhodine – niesol ovocie aj v kvalitnejšej konkurencii na Eure.

Šanca na postup: 75%

Tabuľka